Túlala som sa obchodným centrom. Odrazu som zastala. V spleti ligotu, svetiel, módy, vkusu i nevkusu ma naozaj zaujalo. Bolo modré. Viselo ticho, nenápadne a čakalo. Asi na mňa. Určite aj na mňa. Pozývalo ma k sebe. Zvedavo som sa k nemu priblížila a prelúskala biely odkaz:
„Let´s your smile to change the world but don´t let the world to change your smile.
Dovoľte vášmu úsmevu zmeniť svet, ale nedovoľte svetu zmeniť váš úsmev.“
Wow! Od zajtra chcem byť „živým tričkom“.