Skip to main content

Život katolíka v slobodnom stave

V našej kresťanskej spoločnosti sa často hovorí o dvoch životných formách, dvoch cestách. Sviatosť manželstva a zasvätený život. Akoby iná možnosť neexistovala. Prípadne bola považovaná za menejcennú. Sú slobodní ľudia ozaj iba tí, ktorí sa nedokázali nikam „zaradiť“?
O vyjadrenie sme požiadali Ing. Vieru Kubovčíkovú, organizátorku pravidelných stretnutí slobodných katolíkov nad 35 rokov.

Ľudská spoločnosť je pestrá ako zakvitnutá lúka. Žijú v nej starí, mladí i deti, zdraví aj chorí, veselí, smutní, pokorní i pyšní… Jedni kráčajú životom vo dvojici – v manželstve, iní odpovedali na Božie volanie a stali sa rehoľníkmi či kňazmi. Existuje však i ďalšia skupina ľudí, ktorých svet nazýva singles – muži a ženy, ktorí žijú v slobodnom stave.

Slobodný stav predstavuje život človeka bez životného partnera. Muž či žena sa preň rozhodli buď dobrovoľne, alebo k nemu boli životnými okolnosťami prinútení. K vedomému rozhodnutiu žiť slobodný stav vedie mnoho príčin. Často je to snaha sa naplno venovať pracovnému poslaniu (lekár, učiteľ, vedec) alebo presvedčenie o najlepšej forme života za daných životných okolností (starostlivosť o rodiča, zlý zdravotný stav) či túžba žiť zasvätený laický život. Nedobrovoľný slobodný stav žije človek, ktorý nebol povolaný do zasväteného života (kňazstvo, rehoľa), ale sa mu ani nepodarilo nájsť vhodného životného partnera, alebo mu to znemožnila jeho choroba, či iné okolnosti.

Človek rozhodnutý žiť ako slobodný prežíva život inej kvality ako ten, kto bol akoby donútený v ňom žiť.Dobrovoľne slobodný má pocit zmysluplnosti života, spojený s radosťou, spokojnosťou, slobodou, otvorenosťou, i keď pociťuje chvíľkovú osamotenosť či závislosť na pomoci iných. Nedobrovoľne slobodný to má o to ťažšie, že sa mu život zdá byť nenaplnený, prežíva osamotenosť i bezmocnosť zmeniť daný stav. Frustruje ho neúspech pri nadväzovaní či budovaní vzťahu. I najbližší mu zvyknú netaktne pripomenúť, že ešte nie je „na poriadku“. Následky sú rôzne. Slobodný človek sa uzatvára do seba, izoluje sa, stáva sa negativistickým, skeptickým, prehnane kritickým, egoistickým až čudáckym. Má pocit zlyhania. Ohrozujú ho rôzne druhy závislostí (závislosťna osobe, alkohole, drogách, práci). Jeho životný štýl možno označiť ako samotársky či nesamostatný (život v hoteli „Mama“), alebo naopak prehnane obetavý či workoholický.

Svet prezentuje život singles ako akýsi novodobý model života. Oceňuje sa nezávislosť, neviazanosť, bohémskosť. Pohľad kresťana na život v slobodnom stave má byť však iný.
Trojjediný Boh nás stvoril na svoj obraz. Vzťah Otca, Syna a Ducha nás pozýva, aby sme i my zušľach ťovali tento svet – láskou, jednotou a svätosťou. Neexistuje životný stav, v ktorom by sa toto povolanie nedalo naplniť. Idealizovať niektorý z nich – manželstvo, k ňazstvo alebo zasvätený rehoľný život – by bolo omylom.

Kresťan žijúci v slobodnom stave si musí predovšetkým uvedomiť vlastnú hodnotu a úlohu, ktorú mu Boh zveril. Lamentovať nad nesplnenou túžbou žiť v manželstve či inom stave ho môže oberať o potrebnú silu a vzácne okamihy, v ktorých môže slúžiť naplno práve preto, lebo je slobodný. Uvedomiť si svoje dary a talenty, oslobodiť sa od idealistických predstáv, otvoriť sa pre nové vzťahy, priateľstvá, angažovať sa v spoločenskom, kultúrnom i cirkevnom živote je cesta, ktorá vedie k posväteniu života slobodného katolíka. Kompasom sú Božie odporúčania, ale tiež odborná literatúra, úprimné rady príbuzných a priateľov i modlitba, v ktorej Boh daruje uzdravenie, poznanie i pozvanie.

Nikto nie je vyňatý z „projektu posväcovania sveta“… Len presvedčenie o tejto pravde prináša skutočnú slobodu. I slobodnému. Viac o pravidelných duchovno-formačných stretnutiach pre slobodných katolíkov nad 35 rokov sa dozviete prostredníctvom mailu slobodnykatolik@gmail.com.

Autor: Viera Kubovčíková
Zdroj: BARTOLOMEJ 2/2012